O RODIČOVSKOM PREKLIATÍ(1)

Almužna ti dá veľa dobrého.

     Píšeš, že si sa pohádal s otcom, že si od neho odišiel a ten že ťa vtedy preklial. Pýtaš sa, či má toto prekliatie nejaký význam.

     Bezpochyby má. Prečo by rodičovské prekliatie nemalo mať význam? Menej významné veci, ako obyčajné myšlienky otriasajú duchovným svetom, o to viac ním otriasa rodičovské prekliatie, ak je spravodlivé. Spravodlivý Noe preklial potomstvo Cháma, lebo ten sa smial nad svojim otcom(2). A toto prekliatie trvá a prejavuje sa až dodnes na potomstve Kanaáncov.

     Aj v našej krajine sa nedávno naplnilo jedno hrozné materinské prekliatie. Matka vyčítala svojmu synovi jeho zvrhlý život. Ten ju v hneve urazil. Matka mu vyčítala aj toto, vtedy ju udrel palicou. Zastonala, rozplakal sa a v svojom nešťastí vyriekla nad svojim synom toto prekliatie: „Môj syn mi nie je synom! Ako som ja plakala dnes, tak ty zaplačeš v svoj najradostnejší deň!“ Onedlho matka zomrela a jej syn ostal bez pokánia a odpustenia. Materinské prekliatie sa ale naplnilo. V deň jeho svadby, v jeho najradostnejší deň, pytači strieľali zo zbraní a jedna zblúdiaca guľka trafila ženícha, ten zaplakal. Avšak smrť ukončila jeho nárek aj jeho život.

     Christos zopakoval starozákonné prikázanie o úcte k rodičom, keď svojimi prečistými ústami povedal: „cti otca i matku“(3). Nech si nikto nemysli, že toto je Mojžišove prikázanie a nie Christové.

     Ak by však rodič pohan alebo bezbožník preklial svojho syna preto, že je kresťanom, tak takéto prekliatie by padlo na hlavu rodiča a nie syna. No v tvojom prípade si na vine ty a prekliatie spočíva na tebe. Preto sa poponáhľaj prosiť otca, aby ešte počas života z teba to prekliatie sňal a požehnal ti, aby si žil mnoho rokov.

(1) Год души, Православный календар с чтением на каждый день 2016, Издательство КАМНО, Кишинев 2015, s. 210. (Z listov svätého Nikolaja Srbského)
(2) Gen 9, 20-27.

(3) Mt 15, 4.